No a okrem "mam" mám aj ďalších spolubývajúcich. Kocúra (Riško) a štyri mačky (Dorka, Terezka, Mima, Zuzka). Dokopy sme veľmi veselá rodinka. Všetkým vylepšujem figúru, "Mam" prebehnem na lúke a mačky po byte. A okrem toho sa snažím spapkať nielen svoju porciu, ale všetko, čo nespapká mňa. Vôbec, kuchyňa, to je raj na zemi! S Riškom sme dokonca prišli nato, ako otvoriť chladničku. Lenže potom sa pokazila, a dvere na tej novej zatiaľ odolávajú. Ale všetko je otázka času a našej trpezlivosti, ktorá niekomu ruže prináša, nám dobroty.

  Najradšej mám cestovanie, keď sa cestuje na výstavu, tréning alebo dostih. Viem to podľa nachystanej cestovnej tašky. Vtedy som najšťastnejší pes pod slnkom. Ležím si na zadnom sedadle auta, pozerám z okna, teším sa na kámošov a vždy na záver mi "mam" kúpi všetky hračky, ktoré si vyberiem a dobrotu z bufetu. Takže žiadny stres, len pohoda. Asi aj preto, lebo "mam" berie výsledky z týchto podujatí s rezervou. Je to proste výlet, tak načo sa stresovať.

  5.5.2005 som sa stal au-pair štyrom mačiatkam. Našej mime sa "podarilo" vypadnúť z okna a moja "mam" ju hľadala dlhých 11 mesiacov. Ale našla (tiež je trpezlivá, mám to asi po nej). Samozrejme mima sa vrátila s prírastkami v brušku. Tak sme rodili. Teda ja som čakal za dverami. Narodili sa štyria kocúrikovia - Marko Polo, Samko, Timko, Miško. Boli to zlaté časy, bolo nás desať, kde som sa pozrel, tam mačka! Chlapci boli za každú srandu, a dokonca som dával pozor, keď ich naša "mam" učila hygiene. A spávali mi na uchu alebo na chrbte. Ako som dýchal, tak som ich hojdal a oni boli v siedmom nebi. Dával som na nich pozor skoro tri mesiace, a potom išli k svojím novým "mam". Tak sme získali ďalšiu rodinu. Chodíme ich občas pozrieť, sú to dobré návštevy, vždy ma tam vykŕmia, vraj som moc štíhly. No doma je to horšie, "mam" to potom rieši nejakou "psou diétou".